Jdi na obsah Jdi na menu
 


Futbal & all about it

4. 7. 2008
Európa História futbalu v jednotlivých krajinách prakticky na všetkých kontinentoch ja rozmanitá. Možno sa na ňu dívať z aspektu: dlhodobého (historického – prvé záznamy o futbale) a novodobého (z čias, keď bola založená prvá asociácia v Anglicku 1863). Šport má paralelný vývoj s civilizáciou. Za prvé športové záznamy pokladáme kresby nájdené na ďalekom východe a v strednej Ázii. Do antického Ríma v Caesarovej dobe prišla hra podobná dnešnému futbalu a dostala meno harpstrum (z gréckeho harpaston). Futbalový dávnovek: Na ďalekom východe v knihe Kon-gu-fu filozof Konfucius spomína loptovú hru, pri ktorej sa používali nohy a hlava. V Číne za dynastie cisára Cheng-ti poznali akýsi typ futbalu Tsu-chu, v ktorom sa kopalo do koženej lopty. Nadšenie pre futbal bolo také veľké, že básnici a spisovatelia ospevovali vtedajších hráčou podobne ako ospevujú v súčasnosti Pelého, Cruyffa, Maradonu či Romária, vytvorili s nich národných hrdinov. V japonských, indických a ďalších prameňoch z dávnych čias nachádzame zobrazenie a opisy vtedajšej futbalovej hry. Na stredný východ ho priniesli vojaci Alexandra Veľkého. Jeho rímskym pokračovaním je už spomínaná hra harpastrum, podobná svojej stredovekej podobe, ktorú v Taliansku nazývali gioco del calcio a vo francúzsku soule alebo choule. Harpastrum sa hralo na ihrisku s podstatne menšími rozmermi, než mala hracia plocha na gioco del calcio. Základom hry bolo prenesenie lopty za vyznačenú čiaru. Hrali ju i najvyššie vrstvy spoločnosti, neraz aj oficiálny predstavitelia cirkvi. Z Ríma prešlo harpastum na územie dnešného Francúzska – to už boli rozmery ihrísk omnoho väčšie. Využívali sa námestia, široké nádvoria i ulice. Hrávalo sa v nedeľu popoludní. Historické záznamy dosvedčujú, že futbal vo Francúzsku neostal, ale po bitke pri Hastingse roku 1066 prenikol i za kanál, do Anglicka, Tam sa usilovne hral a rozvíjal. V 14. storočí bol futbal ľudovou zábavou, avšak bez akýchkoľvek pravidiel. Hral sa pri rozličných oslavách v uliciach miest desiatkami a nezrietka i stovkami hráčov. Účelom hry bolo dopraviť loptu akýmkoľvek spôsobom do mestkej brány. Stredoveký anglický futbal bol naozaj bitkou, pri ktorej bolo dovolené takmer všetko, lopta sa mohla niesť, kotúľať, kopať. Zápasy trvali 2 až 3 hodiny, často bol pri nich poškodzovaný súkromný i verejný majetok, dochádzalo ku zraneniam hráčov i divákov. Až tak, že dňa 13. apríla 1314 musel kráľ Edward II. vydať asi takýto zákaz:“Pretože hra s veľkou loptou prináša veľa hluku a spôsobuje nemálo zranení, čo je Bohu nemilé, vyhlasujem zákaz pestovať onú hru v mestách a prikazujem pokutovať či uväzniť tých, ktorí ju budú naďalej hrať.“ Z 12. júna 1349 sa nám dochoval ďalší zákaz, podľa ktorého je vo sviatočných dňoch oveľa vhodnejšie hádzať guľou a oštepom, než hrať hlúpu hru zvanú futbal... Neuplynulo ani tri a pol storočia a časy sa zmenili. Karol II., kráľ Anglicka a hlava tamojšej cirkvi nielenže roku 1681 vydal osobitné povolenie hrať futbal, sám ho i patrónoval ako hru potrebnú na fyzický rozvoj vojakov a námorníkov, ktorí tak verne slúžili. Pravda, po jeho smrti znova nastali pre futbal ťažké časy. Jednoduch, nie všetci panovníci ho tak ochotne podporovali. Futbalový novovek: Počas Svetovej výstavy v Londýne roku 1851 za vlády kráľovnej Viktórie bolo Anglicko na celkovom vzostupe. Rozvoj vedy, techniky, ekonomiky, kultúry aj športu bol evidentný. O futbal má záujem najmä stredná vrstva a robotníci, pre ktorých bol relaxáciou, zážitkom a radosťou. Rozvíja sa organizácia klubov a ich členovia chcú hrať futbal medzi sebou. Prvé cambridgeské pravidlá z roku 1848 ešte niesú dokonalé, preto bolo volanie po unifikácii futbalu stále silnejšie a silnejšie. Zástupcovia popredných britských klubov a škôl založili v Londýne 26. októbra 1863 The football Association, prvú futbalovú asociáciu na svete, čím položili základy moderného futbalu. Londýnska Kráľovská ulica sa tým zapísala do novodobých dejín futbalu zlatými písmenami. Tu sa začali zjednocovať i pohľady na novodobý futbal. Účastníci oného slávneho rokovania však vytvorili pri výklade pravidiel dva tábory. Menšia časť účastníkov, reprezentovaná F.w.Campbellom, zastávala brutálnejšiu formu – rugby – a nemienila ustúpiť zo svojich pozícií, lenže hlasovanie vyznelo v ich neprospech v pomere 4:13. To pravé futbalové jadro, reprezentované väčšinou účastníkov londýnskeho rokovania, ustanovili vtedy základné pravidlá, ktoré určovali že: - lopta sa môže len driblovať, viesť - hra rukami nneprichádza do úvahy, - podrážanie a strkanie je zakázané.
 
Dnešný futbal je lepší než kedysi ,pretože aj technika sa zlepšila.
 
 

Obrazek

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA