preco vsetko je zena sa vzdat kvoli laske?
Ach, tá láska. Kvôli nej sa nám žije lepšie, no zároveň pre ňu často nemôžeme spávať. Ona nám dáva povestný elán, ale vie nás tiež pekne zraziť na kolená.Nech už sa na tento cit pozeráte sklamane a nazývate ju čistou chémiou alebo si bez nej neviete predstaviť jediný deň a považujete ju za niečo nadpozemské, čo sa rodí v srdci človeka, určite mi dáte za pravdu. Pre lásku sme ochotné toho obetovať mnoho.Ak by nám nejaká známa rozpovedala, čoho všetkého sa vzdala pre lásku či kvôli partnerovi, boli by sme ju zaručene vysmiali. Tvrdo by sme si stáli za tým, že naše zásady a všetko, čím žijeme, nám rozhodne nenaruší žiaden muž. Napokon sa to však stane takmer každej z nás. Čoho všetkého sme vlastne ochotné vzdať sa pre lásku?
Poznáte to. Celý život si budujete svoje princípy, na základe ktorých pristupujete k vzťahu. Nikdy ste sa do ničoho nenáhlili a k všetkému sa staviate pomaly, uvážene, aby ste sa vyhli najmenšej chybe. Ani sa však nenazdáte a Váš vyvolený, ktorý Vám bol ešte pred dvoma týždňami úplne cudzí, spustí lavínu vyznaní o tom, ako Vás ľúbi.Nemáte pocit, že by bol neúprimný a pravdepodobne cítite v sebe to isté. Kde sú však Vaše nepísané zásady pomalej postupnosti, s ktorými pristupujete ku vzťahom? Sú fuč. Zahodili ste ich za hlavu a momentálne zaľúbená odpovedáte: „Aj ja teba, miláčik.“
Vzdať sa takmer vsetkeho
Kedysi ste zbožňovali psov, divadlo, diskotéky a holdovali červenej farbe. Teraz je tomu koniec. Partner má alergiu na štvornohých „chlpáčov“, v divadle vždy zaspí, diskotéky sú podľa neho pre malé deti a z červenej farby ho vždy rozbolí hlava. Vám to však nevadí. Obľúbili ste si rybky v akváriu, divadlo vymenili za kino, od diskoték si odvykli a ani biela farba predsa nie je najhoršia. Zvyknúť si na veci, ktoré Vám boli predtým cudzie či lepšie povedané, vzdať sa tých obľúbených maličkostí, nebolo až také zložité. Aj v tomto prípade totiž pomohol úprimný cit k partnerovi.