Jdi na obsah Jdi na menu
 


Aby rozchod menej bolel....

26. 10. 2008

Je to tak. Ľudia do nášho života prichádzajú, pobudnú v ňom, zostávajú... ale aj odchádzajú. Deje sa to stále, či už sa jedná o rodinu, priateľov, kolegov. Každý z nich nám svojou prítomnosťou niečo dáva, či už si to uvedomujeme alebo nie. Osobitnou kapitolou v živote každého človeka sú nepochybne milostné vzťahy. A tu sú stretnutia, príchody a rozlúčky oveľa intenzívnejšie než v iných oblastiach života.

Keď sa láska nepodarí
Kto z nás to nezažil? Zamilovanosť, rozžiarené oči, tlkot srdca. Motýle v brušku - aj tak raz ktosi nazval lásku. A potom príde niečo, čo spôsobí, že to skrátka ďalej nejde. Toto riziko je vždy, a na oboch stranách. Niečo sa stane, alebo nestane, slovo, veta... vždy iné, a výsledok vždy rovnaký. Smútok, zvažovanie, rozhodovanie.

Hovorí sa, že my ženy nerobíme rozdiel medzi tým, či opúšťame, alebo sme opúšťané.
Ak sme opúšťané, rúca sa nám celý svet, je to tým, že žena vníma vzťah vždy komplexne. Spája si v ňom zážitky, sny, túžby. Ak opúšťame, je to pre nás vlastne veľmi podobné. Dokonca možno ešte horšie, pretože okrem toho, že sa dobrovoľne vzdávame niečoho, na čom na začiatku veľmi záležalo, vyčítame si aj to, že niekomu spôsobujeme bolesť.

Aby rozchod menej bolel
Ako si teda pomôcť, ak sme sa dostali do situácie, kedy strácame partnera, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne? Ak niekto čaká rady typu „zaťať zuby a usmiať sa cez slzy“, je na omyle. V prvých minútach, hodinách či dňoch po rozchode, je nevyhnuté nechať emóciám voľný priebeh. Plakať, ak chceme plakať, kričať ak chceme kričať. Alebo sa len skrútiť do klbka a jednoducho sa tej bolesti poddať. V tejto fáze nemá zmysel sa jej vyhýbať.

Pár dní po
Ak už máte za sebou prvú fázu, mám pre vás dobrú správu. Veci už pôjdu len a len lepšie. Pomaly prichádzate na to, že svet sa točí ďalej, a to aj napriek tomu, že ten náš sa na chvíľku celý zrútil. Možno sa pristihnete pri tom, že sa síce usmievate pomenej, ale o to viac je váš úsmev žiarivejší, akosi tak zvnútra.Takisto je potrebné venovať sa činnostiam, ktoré vám robia naozaj radosť, prípadne takým, ktoré dokážu uvoľniť emócie. Mnohí ľudia práve v období po rozchode začali písať, maľovať či inak tvoriť. Ale aj tak si ešte večer poplačete, a často krát na vás spadne smútok aj počas dňa. Je to v poriadku.


Tento rozsah je veľmi orientačný. Každý vzťah má inú intenzitu, a vraví sa, že citová rekonvalescencia trvá zhruba jednu tretinu času, počas ktorého vzťah trval. Pokúsila som sa zhrnúť pár bodov, ktorých aspoň čiastočné dodržanie by nám malo pomôcť, prekonať toto neľahké obdobie. 1. Obdobie umárania sa a apatie sa snažte skrátiť na minimum.
2. Ak sa to len trocha dá, trávte čas „vonku“ – s priateľmi, s rodinou, s ľuďmi, ktorí vám dokážu vyčariť na tvári úsmev.
3. Ak sa na to cítite, naordinujme si pravidelnú fyzickú aktivitu – šport, prechádzky, čokoľvek. A snažte sa ju nevynechávať.


Mantra: vetička, ktorú si budeme opakovať vždy, keď sa naša myseľ začne znova a znova točiť okolo nezmyselnej otázky „prečo“.  Príklad? Všetko bude v poriadku, zvládam to. Je potrebné použiť vetu pozitívneho znenia, takú, ktorá v nás vyvolá potrebu zhlboka sa nadýchnuť. Vtedy má ten správny náboj